Neviem ani poriadne, ako by som mala začať, no to, čo chcem napísať, mi behá hlavou už poriadne dlho. Myslím si, že na Slovensku ľuďom chýba tolerancia. No len jej istý druh. Sme tolerantní napríklad k technickému pokroku a radi si kúpime najnovší model mobilu s obrovským displejom, aj keď ten starý nemá ani dva roky. Sme tolerantní k veľa veciam, no móda a oblečenie ľudí, to nie. Vyplýva to určite s našej konzervatívnosti a často zabúdame, že móda je prejavom osobnosti človeka. Niekto sa prejavuje maľovaním, niekto rád spieva, iný zasa tuninguje svoje auto alebo tancuje. Človek sa prirodzene potrebuje prejaviť. Zabudnime na to, že sa obliekame len kvôli tomu, aby nám nebola zima alebo aby sme zakryli svoje telo. Každý, aj ten, kto je k móde úplne ľahostajný a je mu jedno, čo si oblečie, si občas premyslí, čo na seba. Oblečenie je prejavom našej osobnosti, nášho vnútra. Jediné, čo nás (Slovákov) brzdí je pomyslenie, čo asi na to povie okolie. Tolerujeme, keď niekto prejavuje svoje myšlienky, názory a postoj k životu pomocou tanca a dokonca ho za to obdivujeme. Páči sa nám a zdajú sa nám zaujímavé divoké pohyby alebo expresívne vystupovanie na pódiu. Prejav maliara a jeho obraz duše na plátne sa nám možno zdá príliš, no zamyslene a zahľadene pred ním stojíme a pozeráme sa. Obdivujeme a rešpektujeme veľa iných, nových, extravagantných a odlišných vecí, no keď má niekto na sebe roztrhané rifle, vysokánske opätky a športový dres, doslova by sme ho najradšej ukameňovali. No prečo sme v móde takí netolerantní k nášmu okoliu?
Už sa Vám stalo, že sa Vám nejaká vec v obchode veľmi páčila, no nekúpili ste si ju, lebo by to bolo "príliš"? A prečo vlastne takto rozmýšľame? Základom módy a obliekania sa je podľa mňa nosiť to, čo sa nám páči a v čom sa cítime dobre. Kašlime na zvedavé, ba až odsudzujúce pohľady okoloidúcich. Len ten, kto je v živote odvážny a nebojácny sa dostane najďalej.
V zahraničí takéto veci vôbec neriešia a mnoho z Vás to už aj zistilo. Na Slovensku na Vaše vysokánske platformové tenisky pozerajú odsudzujúco a v tichosti Vás väčšina konzervatívnych Slovákov aj zavrhuje, no v inej krajine Vás pokojne zastaví oproti idúci človek a s úsmevom Vám tenisky pochváli a spýta sa, kde ste ich kúpili.
Pamätám sa, keď mi na vysokej škole na chodbe v bežný deň úplne cudzie dievča pochválilo sukňu. Bolo to po prvýkrát a cítila som sa veľmi príjemne, vážila som si kompliment, no bolo to zvláštne. Prečo? Pretože na Slovensku nie je zvykom, aby nám cudzí človek zložil kompliment. Tu nás cudzí človek zastaví na ulici len ak potrebuje cigaretu, zapaľovač alebo pár drobných. V zahraničí sa mi bežne stáva, že mi dokonca chvália make up úplne cudzí ľudia. Vo Francúzsku mi dokonca neznámy muž s úsmevom ponúkol, aby som s ním prešla popod dáždnikom cez prechod, keď pršalo. A bol to úplne normálny muž, ktorý pravdepodobne vyšiel z kancelárie cez obednú pauzu najesť sa. Iný muž mi dokonca len tak pochválil oči, druhý zasa úsmev. Bez toho, aby si odo mňa vypýtali číslo alebo mali iné úmysly. Myslím si, že už teraz cítite, aký je náš národ konzervatívny v porovnaní s inými krajinami. Viete, kde pramení napríklad sebavedomie Američaniek alebo šarm Francúzok. Sú tolerantní a úplne bežne vedia zložiť kompliment.
Skúsme byť teda tolerantní aj my a aspoň občas niekomu zložme kompliment. Ani neviete ako a zlepšíte mu tým celý deň. Nehľaďme kriticky na iných ľudí a ich oblečenie. Nosme to, čo sa nám páči a tolerujme iných, veď kto sme, aby sme mali právo druhých súdiť? Sme lepší? Krajší? Múdrejší? Svetaznalejší? Všetci sme si rovní...
Dress: Second Hand
Pumps, clutch: Primark
Sunglasses: Ray Ban
